Náš školský výlet k Roháčskym plesám bol nezabudnuteľným dobrodružstvom, ktoré v nás zanechalo množstvo krásnych spomienok. Po príchode do Západných Tatier nás čakala trasa plná nádherných výhľadov, prírodných krás a fyzických výziev.
Žiaci sa podľa svojej kondície rozdelili do skupiniek a v sprievode pedagógov sme sa postupne vydávali vyššie a vyššie. Každý krok nás dostával bližšie k cieľu.
Navštívili sme päť plies – a to veru nie je len tak. Niektorí si mysleli, že po treťom plese už sú na konci, ale nie – motivácia a túžba povedať: „Dal som päť z piatich!“ bola silná!
Niektoré skupiny nezvládli celú trasu až po najvyššie položené pleso, ale všetci prekonali svoje vlastné limity a boli nadšení.
Počas túry sme mali možnosť pozorovať prechod cez rôzne vegetačné stupne – od hustých lesov, cez kosodrevinu až po holé skaly alpínskeho stupňa. Na niektorých miestach sme dokonca ešte videli zvyšky snehu, čo nám pripomenulo silu a drsnosť horskej prírody.
Naša výprava bola obohatená aj o jedinečné stretnutia s divokou zverou – podarilo sa nám zazrieť srnku, kamzíka a dokonca aj medveďa v diaľke, čo vyvolalo najskôr obrovské nadšenie, rešpekt, ale aj obdiv k prírode.
Tento výlet nám dal omnoho viac než len kilometre v nohách – naučil nás vytrvalosti, spolupatričnosti a ukázal krásu slovenskej prírody.
Hoci nás večer boleli nohy, cítili sme hrdosť a radosť. Roháče nám ukázali, že máme na viac, ako si myslíme. A že ranné vstávanie – hoci je to nepriateľ číslo jeden – sa niekedy naozaj oplatí.
Boli to momenty, ktoré si budeme pamätať celý život.
