Dnešný deň bol pre všetky deti v škole výnimočný. Už od rána sa chodby ozývali šepotom a napätým očakávaním. A potom to prišlo – v škole sa objavil Mikuláš so svojou družinou. Po jeho boku kráčali dobrotiví anjeli so žiarivými krídlami a za nimi si zvonili zvoncami čerti, ktorí vyzerali, akoby práve vyliezli zo samotného pekla.
Mikuláš, s dlhou bielou bradou vyzval deti, aby mu povedali básničku alebo niečo zaspievali. Deti stáli na chodbe so širokými úsmevmi, niektoré s troškou rešpektu sledovali čertov, ktorí zvonili zvoncom a potmehúdsky sa usmievali. Anjeli všetko upokojovali a svojim jemným hlasom chválili deti za to, aké sú šikovné a poslušné.
Mikuláš každému položil otázku: „Boli ste tento rok poslušní?“ Niektoré deti s hrdosťou prikyvovali, iné sa trošku ostýchali. Čerti si občas zamumlali niečo o „nezbedníkoch“, ale Mikuláš ich vždy s úsmevom zahriakol: „Aj nezbedníci sa môžu polepšiť!“
Každé dieťa potom dostalo balíček plný dobrôt. Mikuláš sa nakoniec rozlúčil, anjeli rozdávalo úsmevy a čerti ešte trochu postrašili deti, ktoré sa už ale viac smiali, než báli.
Všetci odchádzali s úsmevom na tvári a vedomím, že Mikuláš na nich nezabudol. Bol to deň plný radosti, smiechu a trochu toho čertovského šibalstva!
