„Deti, milujte náš materinský jazyk slovenský.“
/Jozef Novák/
MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA
To, že sa dnes deti učia v školách v slovenčine, v našom materinskom jazyku, nebolo vždy bežné. Trvalo dlhý čas a stálo veľa námahy a síl, kým predstavitelia slovenského národného hnutia vybojovali toto právo, vďaka ktorému náš slovenský jazyk nezanikol, ale naopak, stal sa spisovným jazykom. O to viac si my, dnešní Slováci, vážime náš materinský jazyk.
21. február, Medzinárodný deň materinského jazyka, sme si pripomenuli aj v našej základnej škole. Vyučujúci slovenského jazyka a literatúry-Mgr. Lucia Ondrušová a Mgr. Ľubomír Joóš- si pre žiakov pripravili celú kopu vekovo diferencovaných zábavno-náučných aktivít.
Žiaci piateho ročníka pod ich vedením vytvorili silný tím, ktorý úspešne vyriešil symboly a piktogramy, ktoré v sebe skrývali slovenské príslovia a porekadlá. Šikovní piataci veľmi rýchlo pochopili aj ďalšiu hru (oranžové domino), pomocou ktorej si precvičili postreh a zopakovali vedomosti o vzoroch podstatných mien. Nezaskočila ich ani ani ďalšia úloha s farebnými kartičkami, v závere ktorej správne priradili mená autorov k literárnym dielam. Vrúcny vzťah k materinskému jazyku potvrdili a spečatili aj pekným spevom slovenskej ľudovej piesne, ktorý zaznel učebňou.
Šiestaci sa zase z pripravených obrázkových materiálov pomocou vyučujúcich dokázali hravo naučiť a osvojiť si množstvo príkladov, ako sa správne vyjadrovať. Boli veľmi aktívni a takmer neustále mali ruky hore. Podobne ako piataci, aj oni pripájali kartičky s menom autora ku kartičkám s názvom literárnych diel. Potom sa ešte trochu potrápili so žltým dominom, hrou zameranou na určovanie vzorov podstatných mien, ktorú napokon tiež zvládli.
Pre siedmačky naši vyučujúci nachystali aktivitu, pomocou ktorej si precvičili pamäť, používanie správnych predložkových väzieb a spojení, aby ich reč bola bez jazykových prehreškov. Spoločnými silami a tímovou prácou úspešne vyriešili aj záverečný test.
Žiaci ôsmeho a deviateho ročníka lúštili (poriadne) zašifrované priezviská slovenských, ale aj svetových spisovateľov. Čas neúprosne bežal, a tak vyučujúci vybrali pre žiakov poslednú aktivitu, pri ktorej nechýbalo ani množstvo úprimného smiechu. Úlohou žiakov bolo uhádnuť frazeologizmy, ktoré vybraný žiak musel znázorniť bez slov, len pomocou pohybov tela, zvukov či mimiky.
Za účasť, snahu a chuť pracovať na týchto netradičných vyučovačných hodinách boli všetci žiaci odmenení sladkou odmenou.
Aktivity splnili svoj cieľ, pretože žiaci si nielen prakticky precvičili vedomosti, ale získali aj presvedčenie, že aj taký náročný predmet ako slovenský jazyk môže byť zábavný, a že sa oplatí v ňom zdokonaľovať. Náš materinský jazyk si takúto úctu a našu pozornosť určite zaslúži.
Mgr. Lucia Ondrušová, Mgr. Ľubomír Joóš
