Do fotogalérie bol pridaný nový album Plte na Váhu s 9. A.
Exkurzia Plte na Váhu 8.6. 2026
V pondelok ráno sa deviataci s pani učiteľkami Vagaskou a Morháčovou vydali na spoločnú dobrodružnú 7 km historicko-literárnu plavbu po Váhu.
Prekrásne slnečné počasie a takmer úplné bezvetrie podčiarkovalo očakávanie dobrodružstva, ktoré bolo priam cítiť vo vzduchu. Naše počiatočné obavy z vody sa rýchlo rozplynuli a čoskoro sme sa nechali unášať vlnami Váhu a rozprávaním fantazijných aj skutočných príbehov z histórie.
Čo zaujímavé sme sa dozvedeli?
Napríklad, že...
- rieka Váh má meno od latinského vagus – blúdivý
- pltníctvo vzniklo v 11. storočí v okolí Liptovského Mikuláša ako biznis s drevom
- Slováci na pltiach vedeli previezť vlastné zruby aj s rodinami a doplavili sa až k Jadranskému moru, kde sa niektorí aj natrvalo usadili
- plte boli otesané brvná pospájané upravenými vrcholcami smrekov – húžvami
- 6-16 brvien sa pospájalo do plte s dĺžkou do 40 m a najväčšie previezli až 180 metrov kubických dreva
- príchodom železnice (1915-35) pltníctvo zaniklo – drevo začali dopravovať vlaky
- prešli sme jediné miesto na Slovensku, kde z rieky vidno 2 hrady
- z vody sme videli rozhľadňu Špicák, jediné miesto na Slovensku, kde vidno naraz súčasne 4 hrady
- vypočuli sme si historické kuriozity zo stredoveku, Rakúsko – Uhorska, 2. svetovej vojny aj súčasnosti
- a preplávali sme obávané miesto dvoch skál, pričom sme si vypočuli povesť o Margite a Besnej a úryvok z básne Jána Bottu
A čo nás prekvapilo ?
Napríklad že...
- 90 percent pltníkov nevedelo plávať
- ak pltník spadol do vody, bol prakticky odsúdený na smrť – jeho telo pochovali v najbližšej dedine a po návrate mu do fiktívneho hrobu dali veslo „pierko“, sekeru a hrsť zeme z hrobu, kde bol pochovaný
- pltníci museli platiť mýto – práve na mieste, kde je dnes v Strečne kompa
- telo Žofie Bosniakovej, ženy majiteľa hradu Strečno, ostalo neporušené od 17. stor. vyše 400 rokov a vystavené v Tepličke nad Váhom, kým ho pred pár rokmi nepodpálil psychicky chorý človek
- v Nezbudskej Lúčke-Strečne bolo kedysi jedno z 2 nálezísk asfaltu na svete – druhé je až v Trinidade
- prešli sme meander Krivé, kde sú najväčšie pereje na celom Váhu a Domašínsky meander – uvideli sme 1 vysielač na kopci z 2 strán
- posledné tri roky kvôli lacnej dovozovej elektrine sa hladina Váhu reguluje a plte môžu premávať už len do 10:00 ráno a večer, čo znamená, že táto atrakcia je v ohrození – preto ak ju chcete zažiť, poponáhľajte sa, aby ju nezrušili ☹
... no a na záver – trasa, ktorou sme sa plavili, je jedinou industrializáciou nenarušenou časťou Váhu s mimoriadnou koncentráciou prírodných, historických, kultúrnych a technických zaujímavostí a kedysi bola jednou z najťažších úsekov cesty pltníkov – preto sme radi, že sme si plavbu užili a prežili ju v pohode, veď ako píše Ján Botto v legendárnej básni:
„To Besná. A za ňou toť. Margita na nás čaká, hľa! Jak hltá celý Váh do svojho pažeráka. Nebojte sa! Neraz som ja prešiel z ťato zdravý s Boh pomocou; ale teraz chlapci, klobúk z hlavy! I všetko sa krížom žehná i modlí skrúšene Prejde Slovák i cez peklo, prejde v Božom mene!“
