• História školy

        • Z histórie našej školy

          Ľud v Slovenskom Pravne a okolí sa zamestnával roľníctvom. Mládež sa vzdelávala v miestnych školách. Väčšina zostávala na gazdovstve, časť sa venovala remeslám a najmenšia časť odchádzala na štúdia (Banská Bystrica). Turiec bol do roku 1918 bez strednej školy. Po roku 1918 sa všetko zmenilo a splnili sa Kollárove slová: „Čo sto rokov bludných hodlalo, zvrtla doba.“
          Prvá myšlienka zriadiť v Slovenskom Pravne meštiansku školu, napadla v roku 1928 Andreja Žiaka, správcu ev. školy. Školská matica požiadala statkára Bohuslava Országha o prenajatie kaštieľa. Na ústnu i písomnú žiadosť dostala zápornú odpoveď a tým bolo otvorenie školy v škol. roku 1930/31 znemožnené.
          Ale Školská matica neprestala hľadať cestu na výstavbu. V auguste 1930 požiadala ministra školstva a národnej osvety Dr. Ivana Dérera – rodáka zo Slovenského Pravna o prijatie predsedníctva Školskej matice. Minister žiadosti vyhovel a 22. januára 1931 Školská matica poslala žiadosť na ministerstvo školstva. Žiadosť bola ešte toho roku vybavená. Ministerstvo školstva a národnej osvety zriaďuje v Slovenskom Pravne štátnu meštiansku školu s tou podmienkou, že obec Slovenské Pravno a okolie prevezme celý vecný náklad. Obec s podmienkou nesúhlasila a žiadala, aby celý vecný náklad platila školská správa, pretože obec mala finančné problémy.
          Minister Dérer požiadal Slovenskú ligu, aby prevzala úlohu stavebníka. Komisia odporúčala postaviť školu na Kmeťovskej zemi za Štepnicou. Keď rozhodnutie o stavebnom pozemku bolo defintívne, mohla Ústredná správa Slovenskej ligy pracovať na zhotovení projektu. Bol tým poverený Ing. Vojto Šebor. 
          Škola mala byť otvorená v školskom roku 1934/35. To bola veľmi ťažká otázka, lebo v Pravne nebolo vhodných miestností. Školský inšpektorát v Turčianskom sv. Martine navrhol, aby sa štátna ľudová škola dočasne umiestnila v prenajatom Mišíkovskom dome.
          Školský rok 1934/35 sa začal 24. septembra 1934. Zapísalo sa spolu 121 žiakov. Prvým riaditeľom sa stal Andrej Boroš, ktorý vo funkcii zotrval len mesiac. Vedenie školy odovzdal Martinovi Chudému. Učiteľmi boli Antonín Sobol, Anna Elena Koričanská a Johana Jarmayová.
          Koncom školského roka sa konal žiacky zlet na Rovniach. Bol usporiadaný z iniciatívy inšpektora P. Gallu. Na programe bol spev, tanec a telocvičné vystúpenia. Po programe nasledovala zábava žiakov.
          O niekoľko dní neskôr bola usporiadaná výstava ručných prác, kreslenia, rysovania a písomných prác. Výstava sa páčila a splnila svoju úlohu. Zblížila rodičov so školou.
          Školský rok 1935 – 36 sa začal 1.septembra 1935. Zapísaných bolo 166 žiakov. Žiaci boli z obcí: Slovenské Pravno, Rudno, Budiš, Jasenovo, Kaľamenová, Liešno, Abramová, Polerieka, Ondrašová, Ivančiná, Dvorec, Hadviga, Laclavá.
          V tomto školskom roku stavba postúpila a 31. decembra 1935 bola nová budova pokrytá. 28. októbra sa konala slávnosť položenia základného kameňa školy. Zúčastnil sa jej i minister JUDr. Ivan Dérer, vrchný školský radca František Heřmanovský, hlavný tajomník Slovenskej ligy Dr. Brestenský, poslanec Ján Ursíny. Slávnostnú reč predniesol Dr. Ivan Dérer, ktorého rod pochádzal zo Slovenského Pravna. 
          Zastupiteľstvo obce Slovenské Pravno so súhlasom ministra Dérera podalo žiadosť, aby štátna škola v Slovenskom Pravne na večnú pamiatku rodiny Dérerovcov bola pomenovaná čestným názvom: Dérerova štátna meštianska škola v Slovenskom Pravne. Ministerstvo žiadosti vyhovelo 23. októbra 1935.
          30. júla 1936 navštívil Slovenské Pravno minister I. Dérer s manželkou. Obzrel si budovu, zaujímal sa o ďalší postup prác na stavbe školy. Zastavil sa i na starom cintoríne pri hroboch starých rodičov.
          Školský rok 1936 – 37 V novej budove školy sa začalo vyučovať 21. septembra 1936. Škola mala 5 učební, kresliareň, dielne na ručné práce pre chlapcov a dievčatá, školskú kuchyňu, 3 kabinety i školskú záhradu. Novým riaditeľom sa stal Ján Šlahor. 12. septembra 1936 sa prvým školníkom stáva Juraj Štrbák, tesársky robotník. Od 1. januára 1936 sa škola mení na újazdnú.
          16. 6. 1938 bola školská budova odovzdaná svojmu účelu a pri tej príležitosti bola na škole odhalená pamätná tabuľa rodine Dérerovej.
          Roky 1939 – 45 boli roky vojny. Školské roky sa niesli v znamení politických udalostí. Často sa menilo zloženie zboru. Činnosť školy bola však pestrá. 1. júna 1942 navštívil školu básnik a spisovateľ Štefan Krčméry. Zanechal v kronike vlastnoručný zápis, v ktorom ocenil prácu ochotníckeho divadla v Slovenskom Pravne.
          Školský rok 1944 – 45 sa vlastne ani nezačal. 29. augusta vypuklo SNP a veľa pedagógov nastúpilo vojenskú službu. Školu striedavo obsadzovali ranení slovenskí vojaci a od 21. septembra 1944 nemeckí vojaci. Škola bola jediná budova v dedine, ktorá bola počas vojny vážnejšie poškodená. Školu v tomto období viedla pani Božena Chorváthová. Vyučovanie bolo obnovené až 14. mája 1945 a novým riaditeľom sa stal Vladimír Lichner.
          50 – te roky Novým riaditeľom sa stal Pavol Klincko. Škola bola elektrifikovaná. V roku 1952 sa riaditeľom stáva Štefan Slávik. Našu školu v rámci okresu vyhlásili za najčistejšiu.Zíslala vlajku čistoty. V roku 1949 vznikla Pionierska organizácia. V roku 1952 sa v škole utvorila družina mládeže. Od roku 1954 sa začala usporadúvať recitačná súťaž – Hviezdoslavov Kubín. V školskom roku 1958 – 59 sa riaditeľom stal Ladislav Korbeľ.
          60 – te roky Riaditeľom školy sa stal Alois Kintly. Škola sa zapojila do nácviku spartakiády. Školníkom bol Ján Páleník. V školskom roku 1962 – 63 sa riaditeľom stáva Ján Ryba. Veľký nárast počtu žiakov spôsobil dvojsmenné vyučovanie.
          70 – te roky Pripravuje sa stavba ďalších objektov školy. Škola v tomto období mala 250 stravníkov. V školskom roku 1978 – 79 stavba nových objektov postúpila. 6. decembra 1979 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie nových školských priestorov.
          80 – te roky Rok 1980 bol rokom spartakiády. Žiaci pod vedením p. učiteľa Uhliarika sa zúčastnili Celoštátnej spartakiády v Prahe. Pod jeho vedením dlhé roky pracoval včelársky krúžok, ktorý sa úspešne prezentoval na celoslovenskej súťaži a obsadil 1. a 2. miesta. Žiaci školy v školskom roku 1975 – 76 obsadili 2.miesto v zberoch v Stredoslovenskom kraji.V roku 1980 – 81 sa dobudovalo ihrisko a bola otvorená telocvičňa.
          90 – te roky 10. decembra 1994 slávila škola 60 rokov svojej existencie. Pri tejto príležitosti sme požiadali MŠaV o používanie čestného mena pre školu. Mena jej zakladateľa Ivana Dérera. Odpoved na žiadosť sme dodnes nedostali.
          Dvakrát sa menilo vedenie školy. Po ročnom pôsobení Jána Boďu ako riaditeľa sa vedenia školy ujal v roku 1993 terajší riaditeľ ZŠ Juraj Kamarýt.